Hauerland

Hauerland je súhrnné nemecké označenie oblasti bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku s centrami Kremnica (Kremnitz), Nitrianske Pravno (Deutsch Proben), Handlová (Krickerhau) a oblasti obcí Veľké Pole (Hochwies) a Píla (Paulisch).

Celkový počet Nemcov žijúcich v oblasti Hauerlandu na prelome 19. a 20. storočia presahoval 200 000 osôb. Spolu so spišskými a bratislavskými (prešporskými) Nemcami tvorili ti hauerlandskí kultúrny a jazykový celok, ktorý si napriek krajovým zvláštnostiam uchovával spoločné povedomie. Zánik tohto spoločenstva priniesli až udalosti druhej svetovej vojny, v ktorej sa väčšina slovenských Nemcov postavila na stranu nacistov a bola preto po vojne na základe prezidentských dekrétov odsunutá (keď predtým na podnet Veľkej Británie o odsune Nemcov z Poľska, vtedajšieho Československa a z Maďarska rozhodla postupimská konferencia). Po druhej svetovej vojne klesol tak ich počet pred rokom 1954 na približne 40 000, v roku 1991 tu žilo už len okolo 1 500 Nemcov^[1] (od začiatku 20. storočia pod vplyvom etnografa Raimunda Friedricha Kaindla nazývaných Karpatskí Nemci).

Na rozdiel od Spiša nešlo nikdy o jednotný územnosprávny celok, ani o národnostne (jazykovo) jednotnú oblasť. Obce administratívne patrili do viacerých žúp: Nitrianskej, Tekovskej a Turčianskej.^[2] Osídlenie bolo zmiešané, nemecko-slovenské. Nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608, čo bolo charakteristické pre celé Horné Uhorsko.

Vrícko (okres Martin) je najsevernejšou hauerlandskou obcou, Píla (okres Žarnovica) najjužnejšou. Najviac na východ ležia Krahule (okres Žiar nad Hronom) pri Kremnici, najviac na západ je vysunuté Veľké Pole (okres Žarnovica) a Chvojnica (okres Prievidza). Ďalšie mestá na severozápadnom a strednom Slovensku, v ktorých mali nemeckí osadníci v minulosti silné zastúpenie, napr. Žilina (Sillein), Banská Bystrica (Neusohl) alebo Banská Štiavnica (Schemnitz), sa už pod Hauerland nezahŕňajú.

Karpatskonemecké obyvateľstvo stredného Slovenska (Hauerländer, Krickerhauer alebo po slovensky aj Handrbulci) pôvodne tvorilo značnú časť obyvateľstva stredoslovenských banských miest. Začalo sa to tzv. saskou kolonizáciou (Sachsenzug) v priebehu 12 - 13. storočia. Vznik nových nemeckých osád sa datuje do 14. storočia. Podľa jazyka možno toto obyvateľstvo rozdeliť na dve skupiny: kremnický jazykový ostrov - tzv. Hauerland a pravniansky jazykový ostrov^{[pozn 1]}, s centrami Kremnica (Kremnitz) a Nitrianske Pravno (Deutsch Proben).

Názov Hauerland vznikol až v 30. rokoch 20. storočia. Vytvoril ho asi Josef Hanika, propagoval ho Ambros Grosz. Názov je odvodený od skutočnosti, že ôsmim obciam v oblasti sa názov v nemčine končí slabikou -hau (podľa stredohornonemeckého hawen - „sekať, rúbať, tesať“), čo znamenalo čistinu vzniknuvšiu vyrúbaním lesa. Táto prípona naznačuje, že stredoveká kolonizácia sa tu uskutočnila vyrúbaním pôvodného lesa, na mieste ktorého sa vytvorili poľnosti. Voľne preložené, Hauerland je teda Krajina čistín.

Popri historizujúcom názve Hauerland sa medzi jazykovedcami používa i presnejšie označenie Kremnický a pravniansky jazykový ostrov (Kremnitz-Deutsch-Probener Sprachinsel).

1. ↑ KARPATONEMECKÝ SPOLOK NA SLOVENSKU. Sídelné oblasti [online]. 2012, rev. 2012-06-15. Dostupné online.
2. ↑ Mária Ďurkovská: História  nemeckého  osídlenia  na území  Slovenska do začiatku 19. storočia, Spoločenskovedný ústav SAV, online Archivované 2019-05-11 na Wayback Machine

Chyba citácie Značky <ref> pre skupinu „pozn“ sú prítomné, ale nebola nájdená zodpovedajúca značka <references group="pozn"/>